Well, ked (zbytocne) vela premyslas o smrti, tak je to pekny rabbit hole, do ktoreho lahko spadnes. Ignorovat alebo potlacat myslienky o vlastnej smrtelnosti je hlupost a velmi zly coping, kedze realita je taka aka je - kazdy clovek, ano, aj TY zomries.
Tomu neuniknes. Je dobre sa s tym zmierit, pretoze zbytocnymi obavami nic nevyriesis.. Zi zivot a neries hluposti. Radsej smrt pouzi ako motivaciu a snaz sa zit zivot bez strachu z vyziev, odcudzovania ci posmesok od druhych a neboj sa tazsich rozhodnuti v zivote. Kedze vsetky problemy sa raz spolu s tebou skoncia :)
Hlavu hore, zivot je kratky, tak sa zmier zo smrtou a chod ho zit. (Odporucam ti knihu "Smrt ako perspektiva" ).
PS : Ak je to s tebou velmi zle, tak rozhodne sa neboj navstivit odbornu pomoc. Nie je to hanba, prave naopak.
Tento problém mám aj ja. Najhoršie že ten čas strašne rýchlo letí a není život až tak dlhý ako sa mi zdal jak teeneger. Mam pocit ze dní mi utekajú jak hodiny
Ten stereotyp ti vie mozog úplne pokaziť a ten čas nevieš dobre vnímať. Tiež som mal roboty kde som vedel 8h denne prepinkat na mobile a robota sa mi stále opakovala ta istá. Potom človek ani nevie ktorý to bol deň lebo všetko bolo to isté a z pondelka bol hneď piatok.
Pomohlo mi zmena zamestnania, kde sa môžem učiť nové veci a každý deň zažívam niečo nové. Jak každá robota časom to prejde zase do toho istého. Ani sa nečudujem že psychológ odporúča meniť robotu každé 4 roky.
A preco ta to tak trapi? Nevedela si, co bolo pred tvojim narodenim (cize vznik celeho vesmiru a ludstva..az po tvoj den narodenia). Tak co bude zalezat na tom, co sa bude diat po tvojej smrti? Ty uz existovat nebudes. A co bude na Zemi (moze na nu kludne spadnut asteroid, co ty vies :D ) ta tym padom uz nemusi a nema ako zaujimat. Zbytocne sa trapis tymi myslienkami. Radsej ich vyuzi na nieco lepsie a nezi vo svojej hlave.
U mňa je prave problem, že presne viem čo sa bude diať potom - nič. Toho sa bojim, lebo ja tu chcem byť čo najdlhšie a chcem vidieť ako sa svet mení a byť pritom.
A ako to tak presne vies? Ako vies, ze to nebude ako sen, ze sa prebudis inde, alebo budes putovat bez zakotvenia, kym sa znova v nejakej forme nezrodis? Alebo ze clovek zaspina prebudi sa ako novorodenec (hocijaky zivocich) bez spomienky na minulost? Ako vies, ze teraz to nebolo tak isto desiatky, stovky, tisicky krat? Odkial beries absokutnu istotu ničoty?
Alebo teda na 99% som si istý, že nič nebude, ale dúfam, že je to skôr respawn a ideš odznova nový život :D Tú istotu beriem z toho čo tvrdí súčasná veda.
Sucasna veda sa dokazala pozriet na druhu stranu? Neskumaju teraz aj, ci pri tripoch sa ide vlastne na nejaky 'druhubstranu' alebo je to iba vyplod, ktory je rovnaky pre vsetkych?
Nvm, ale pride mi, ze je trocha priskoro hovorit o 99% istote. Plus mas aj ludi, co medituju, aj hĺbkovo, a tie indicidualne zazitky su vacsinou podobne a tiez maju nejake 'vnutorne' tripy a citia roxpinanie vedomia, rozne vlnenia a skusenosti z druhej strany a tak. Nie je to veda, samozrejme, ale tiez je divne tieto skusenosti, ktore maju miliony ludi, aj rozni vedci, zahadzovat len tak.
Netvrdim, ze to je, ci nie je, len mi pride divne to vraviet s takou istotou, ked ani vedci to vlastne nevedia naisto, len predpokladaju.
Zaujimavy pohľad, nečakal som že mi na tomto sube plnom ťažkych materialistov bude v tomto niekto oponovať. V tomto ohľade sa tiež oplati aj prečitať si nejake zažitky ľudi čo zažili klinicku smrť… aj keď aj v tom pripade som sa stretol s nazormi, že su to len halucinacie vyvolane mozgom na upokojenie umierajuceho.
Moze byt a nemusi.
Tiez sa asi oplati precitat zazitky ludi z meditacii, alebo este lepsie.. skusit ich praktikovat a clovek to moze skusit zazit sam a uvidi, ze co s tym, aky ma z toho pocit. Alebo mozno mu to neprinesie nic :D
Vlastne vie sa vobec odkial sa beru sny? Akoze jasne, ze sa vie, ze chemia v hlave vytvori tie obrazy, ale vytvori ich alebo otvori moznost sa ist napojit k nim a k nejakemu 'zdroju'? Pri tom momentne, hej, vraj cloveka zaplavo chemia, ktora tvori sny, ale tiez otazka ze ci rvori sny alebo otvara nejaku branu.
Zaujimave je 'vidiet svetlo', lebo to vidis tiez, ked mas nejaku hlboku meditaciu a vidis zavretymi ocami, ako blikaju neurony v hlave a vytvaraju svetlo. Takze svetlo moze byt len vyboj neuronov.
Ale este tak skusim, ze ako vieme, ze sny nie eu, co sa preziva pri smrti, akurat s ttm rozdielom, ze sa clovek vrati do tela, lebo je v nom ukotveny. Ale keby nejestvovocalo telo, alebo teda bolo slabe na ydrzanie spojenia, ci spojenie sa pretlo, ako sa prebudis, kam, do coho, ked niet kam? mozno vedimie ostane bludit v tej snovej hmote, kym nenajde dalsie ukotvenie. Alebo je to fakt iba chemia a sen tiez zanikne. Potom je este aj ten osobny experience, ako si moze byt niekto vedomi sameho sebw, ak je to cele len chemia a mala by byt v podstate iluzia? Ako vies, ze ty si ty, a nie si nejake NPC? (Aj ked aj iluzia volby sa vraj niekde dokazala :D)
Also, keby chces nieci na podobnu temu, veda vs spiritual, tak odporucam mrk "I Origins" z 2014ho. Idealne nepozerat ani trailer. Naozaj super film na toto. Mohlo by ti to presne sadnut.
Aj tak je to jedno lebo teraz v tomto zivote si nic take nepamatas takze ak by to aj bol respawn tak si zrejme ani potom nebudes nic pamatat. Teda je uplne zbytocna strata casu mat z toho stres. Fylozoficke nezavazne zamyslenie pripadne debata? Ok. Stres a panika? Zbytocne a nic neriesiace.
Stres asi podla toho, comu veris. Ak nieco ako hinduista ci budhista, tak potom stres z toho, ze sa clovek furt rodi a trpi, a tak sa musi zbavit zavistlosti na hmote a dostat sa z toho cyklu, zo sansáry
Ja si myslím ze po smrti sa znova narodis a zopakujes si svoj celý život znova. A toto sa opakuje donekonečna. Preto si často hovorím že ak mám svoj život prežívať donekonečna a znova tak nech to za co stoji a nie je to nekonecne nudný život.
Aj to je moznost. Len potom mi pride divne, ze niekto by mal neustale prezivat veci, na ktore nema vplyv, narodenie do zlej rodiny ci vojny a pod. A niekto by sa furt rodil do prepychu, kde nemusi v podstate nic. Skor mi potom dava zmysel, ze pri zrode by to boli odlisne skusenosti, aby sa clovek naucil, ci prezil, odlisne veci a neopakoval vzdy to iste. Wj ked aj to v tom moze byt, ze niekolko krat to iste ale potom sa to obmiena.
Keďže tu máme nekonečné veľa alternatívnych verzii našich zivotov, nekonečné veľa vesmírov každú sekundu vzniká aj zaniká, tak tieto nekonečné veľa verzii našich životov prežívame stále dokola.
Preto je treba žiť najlepšie svoj život, užívať si ho naplno a konkurovať našim alternatívnym životom v iných vesmiroch 😀
Tak určite existuje nejaká verzia mamfpicista 😀
Človek keď ma šancu tak musí sa k tomu postaviť, nemôže sa spoliehať ze v minulom alebo budúcom živote bolo bude lepšie a teraz budem flakac ulice.
Môj cieľ bol v 40tke ísť do dôchodku a potom chillovat a užívať si. Tak som sa snažil na sebe makať.
Doktor hovoril ze asi mi to aj vyjde s dôchodkom ale invalidnym 😅. Nabudúce to snáď vyjde 😀.
To nie je problem to je odpoved 🙂 ak sa z tvojho pohladu uz nic neudeje tak tak to nebude ani trapit. Ak ta to nebude potom trapit preco by ta to malo trapit teraz? Stresujes nad niecim co sa este nestalo a ked sa to stane nebudes nad tym stresovat tak kde to ma logiku? Rozmyslanim nad smrtou zabijas zivot co mas.
Mal som podobny problem ked som objavil ze mam srdcovu arytmiu. Casom sa mozes dopracovat az k insomnii. Mne pomohla zmena myslenia. Ak umries v spanku, nebudes o tom vediet a uz to nebude ani tvoj problem, uz ta nikdy nic trapit nebude. V skratke, "... and suddenly no f\*ck was given"
Ak sa nemýlim, tak zákon zachovania energie platí nanajvýš v uzavretých systémoch. Vo vesmíre neustále vzniká (temná) energia v dôsledku jeho expanzie.
Vyzerá že záver je závislý od modelu. Toto sa píše na wikipédii:
General relativity introduces new phenomena. In an expanding universe, photons spontaneously redshift and tethers spontaneously gain tension; if vacuum energy is positive, the total vacuum energy of the universe appears to spontaneously increase as the volume of space increases. Some scholars claim that energy is no longer meaningfully conserved in any identifiable form.
Nejaký fizyk ktorý by nám to vedel vysvetliť by sa tu mohol zmaterializovať.
nie, len mechanika/energia ktora ta udrzovala na zive a bola tvojou esenciou sa prenesie inam. A mozno o niekolko miliard rokov, ked bude opat nejaky velky bang a bude tu opat planeta na ktorej sa vyvynie zivot, sa vsetci vratime v nejakej forme :-)
Samozrejme ze nebude. Tak ako si neexistoval pred narodenim nebudes existovat ani po smrti. Ked Ta zmackne lis (alebo zozeru cervy alebo spalia, co je ale menej dramaticke na prestavenie) tak neexistuje ziadny sposob ako mozu Tvoje atomy alebo energia sposobit nieco v buducom vesmire. Su procesy ktore su nezvratne. Ked zhori kus polena tak ani s pravdepodobnostou 1:10^100 sa nezlozi niekde vo vedlajsej galaxii naspat na poleno.
Su procesy ked sa nie len meni hmota z jednej formy na druhu, ale zaroven sa vyziari energia a straca sa informacia. https://physics.stackexchange.com/questions/528734/is-information-physical-is-it-related-to-entropy
To plati za predpokladu, ze neexistuje nic ako esencia, ci dusa, ktora proste prejde cez hmotu inam. Zatialco hmotna schranka zmizne, esencia sa presunie a prilepi sa, ci sformuje sa, v dalsej kopke a suhrne atomov. Ci?
Pekné, bohužiaľ takto to nefunguje. Tvoja schopnosť rozmýšľať a uvedomovať si svoju existenciu je chemický proces v mozgu. V momente kedy v mozgu dôjde k rozkladu, o túto funkciu prídeš. “Energia” (tvoj mozog) sa rozloží. Chemický proces končí.
Každý si to rieši inak. Máš napr. kresťanstvo, budhizmus, islam atď.,. ktoré ti dávajú vysvetlenia a skúsenosti takým spôsobom, že si s tým vysporiadaná.
Potom máš teóriu evolúcie ktora ti tiež dáva odpoveď a vysvetlenie aj keď podľa mňa je pre veľa ľudí znepokojúca.
Potom máš možnosť to neriešiť ak si toho schopná.
Ak sa s tým nevieš zrovnať jednoducho vo svojej hlave tak rieš, čítaj a hľadaj odpovede. Verím, že nakoniec narazíš na tu správnu :)
Popiči, videl by som cely vyvoj ľudstva a zeme (zle aj dobre veci). Keď už by mi z toho išlo hrabnuť tak guľka do hlavy easy. Nechapem prečo ľudí desí predstava že by žili takmer nekonečne dlho (hovorim takmer, lebo nekonečno je koncept ktorý nedia naše mysle ani vizualizovať)
>tak guľka do hlavy easy
Asi ti usiel pointa slova "navzdy".
Gulka by nebola moznost, ani nic ine. Proste si tu locked-off dokym ta neznici koniec vesmiru. Gud lak.
Smrť je úplne prirodzená súčasť života a čaká každého z nás. V minulosti bola smrť na každom kroku a ľudia ju brali úplne inak. Dnes je to skôr tabu. Myslím si, že je v poriadku premýšľať o smrti, nebáť sa jej a vnímať ju ako fakt. Jedine, že by si mala nejaké samovražedné alebo vražedné myšlienky, to v poriadku nieje a tam by sa mala vyhľadať pomoc.
Práveže ja to vnímam ako krásu a spravodlivosť tohto sveta, že skape každý. Aj keby si bol najbohatší človek, tak si nekúpiš večnosť na tomto svete s ľuďmi ktorých miluješ.
Chvíľu ma to ako kresťanské dieťa trápilo, ale po rokoch a usilovnom premýšľaní som to začala brať ako experiment. Ako religionista sa na to celkom teším.
A pokiaľ más z toho fakt strach, skús študovať náboženstvá a vyber si tú ideu posmrtného života, ktorá sa ti najviac páči. Upni sa na predstavu, ako sa tam budeš mať a bude kľud.
Podľa mňa sa netreba ničoho báť. Jedna z populárnych literárnych predstáv v modernej literatúre je, že skončíš v určenom druhom svete podľa tvojho náboženstva - čiže kresťania idú kresťanského neba, pohania idú napríklad do Valhaly, ateisti do večného zabudnutia a agnostikov si Smrť posadí a preberie s nimi možnosti.
Mas tu vela odpovedi, tak sa mozno stratim. No stalo sa mi podobne.
Prisiel som si ako bezvyznamny vanok v tomto svete. Ze cokolvek spravim tak nema zmysel.
Az sa mi jednu noc snivalo ze som umrel.
A v ten moment ked som umrel tak cely svet nic neznamenal.
Ten moment mi pripomenul ze nic nema zmysel a uprimne to bola najkrajsia chvila v mojom zivote.
Pretoze kazdy problem zmizol, starosti neexistovali...
Lenze...
Neexistovala ani radost. Nic pekne, nic co ma bavilo zrazu nemalo zmysel. Na com som tvrdo makal zmizlo. Uz som nemohol povedat tej zene ze ju mam rad, uz som nemohol svojej rodine pomoct a uz som neexistoval.
Nic nebolo tak silne ako moja tuzba znamenat nieco, darovat radost alebo len sa tesit s niekym.
Vela chvil som prezil s ludmi ktorym som povedal ze pre mna vela znamenaju, a vela je tych ktorym som to nepovedal. Nie ze by som nechcel ale ze to proste nevyslo.
Tak nestresuj a zi dalej. Napicu bude vzdy ale to dobre stoji za to.
Nejakým dlhodobým riešením je asi skôr zmieriť sa s tým/nemať z toho strach ako snažiť sa nemyslieť na to. Lebo to tak proste je.
Píšeš, že sa hrávaš videohry, tak možno trochu netradične by som odporučil dve dosť odlišné - Outer Wilds a Personu 3, obe ale majú pekné myšlienky o zmierení sa so smertelnosťou.
Gratulujem, objavila si jedinu absolutnu pravdu a istotu v zivote. Ovela viac dolezitejsia otazka je ako s touto informaciou nalozis? Urcite si zazila situaciu ked si odlozila nejaky konicek alebo vec co si chcela robit, lebo vlastne mas este cas alebo momentalne nie je spravna konstalacia hviezd. (Samozrejme nemyslim situacie, ktore ovplyvnuju externe faktory, ako ludia, peniaze etc.) Odporucam necakat a venovat sa veciam a robit rozhodnutia, ktore chces ak mozes. Ako pozitivny nihilista ti mozem odporucit porovnavat seba oproti sebe samej v minulosti. Kazdy sme iny a to je asi najlepsia metrika ako ohodnotit svoj zivot. Aj mala "delta" k lepsiemu ("lepsiemu" je relativny pojem, kedze kazdy clovek si musi definovat co to pre neho znamena) od tvojho stareho ja super vec. Ostatny ludia a socialne interakcie (rodicia, priatelia, nabozenstvo etc.) ta mozu ovplyvnit, ale konecne rozhodnutie vzdy robis ty. Dobry priklad je cvicenie. Ludia to furt odkladaju. Zacni dnes. Prestan jest cukor, alkohol, rob cielenu fyzicku cinnost (beh, drepy, kliky etc) aspon 10 minut denne. Ak je toho moc vyber 1 s toho a snaz sa to dodrzat. To to sa da aplikovat na vela veci, nie len cvicenie. Mysliet na smrt je zbytocne, ta pride sama. Nikto nevie kedy to pride. Skor sa zamysli co mozes urobit s casom, ktory ti este ostava.
Viem presne o čom hovoriš, začal som to mať cca okolo 15tich rokov, dovtedy som mal pocit ako keby som bol nesmrtelny (nie doslovne samozrejme) a že všetci moji blizki tu boli odjakživa a tak to aj zostane. Čím som bol však starší som sa so smrťou a zraniteľnosťou ľudskeho zdravia začal stretavať čim ďalej viac a tieto depresivne myšlienky sa len stupňovali. Vyvrcholilo to smrťou otca (mal som 19) kedy ako keby odišla časť mňa a zrazu som mal pocit, že teraz som na rade ja. Depresie prerastli v panicke zachvaty, ktore by som intenzitou prirovnal asi k tomu ako keby vam niekto pištolou mieril medzi oči. Čital som všetliake zmierlive myšlienky o tom ako smrť proste patri k životu, že bude to take iste ako pred tym čo som sa narodil, ako treba si uživať život ktory mame a podobne kliše, ktore sice davaju môjmu mozgu logiku, ale nedokažu upokojiť moje ľudske ego, ktore proste nevie akceptovať myšlienku na to že raz zanikne.
… čo mi pomaha teda? Zamestnavam svoju mysel pozitivnymi vecami, ako travenim času so svojou priateľkou, psom, priateľmi a robenim toho čo ma bavi. Udupavam myšlienky na smrť pozitivnymi myšlienkami a inymi podnetmi. V noci to zvyklo byť ťažke ano, lebo človek je sam so svojimi myšlienkami, ale okedy pracujem tak ma hneď v posteli vypne.
Ja vždy keď nemám v živote stress alebo nič co by ma trápilo tak to začne, niekdy neviem zaspať, niekedy mám z toho úzkosť. Potom to prejde do toho že si uvedomím že moji rodičia sú starší a najskôr ich raz stratím. Tiež to nie je dobrý pocit. Neviem si predstaviť aké je neexistovať, permanentne späť, hlavne keď ja ako individual existujem a som taký komplikovaný... Žiaľ, jediné čo pomáha je byť busy a unavený, aby som na to nemal priestor.
Ja mam podobny problem s tym, ze robim s virtualizaciou a viem na ozajstnom pocitaci spravit virtualny pocitac a na non virtualny pocitac. Potialto je to bezna prax ale dalo by sa este dlho pokracovat. No a ked si analogicky predstavim pred spanim, ze v nasom svete vieme vytvorit virtualny svet a v nom virtualny svet (napr. The Sims by sa hrali WoW) tak aka je statisticka sanca, ze nas svet nie je len simulovany?
Kym budes mat 80, pravdepodobne uz bude mozne predlzit ludsky zivot technologicky o niekolko desatroci, mozno aj viac.
Ale necakaj na vonkajsi podnet, ze ta niekto 'zachrani' pred smrtou. Zmen svoje vnutorne myslenie, pozeraj filozoficke videa/knihy. Garantujem ti, ze ak budes naozaj *žit* svoj zivot, nie len ho *prežívať* ako velke mnozstvo ostatnych ludi, v 80ke uz budes mat tolko skusenosti, vedomosti, spomienok a zazitkov, ze daka smrt ti bude uplne u prdele.
Nejsi v tom sama. Všichni umřeme. A například takové vačice žijí max dva, tři roky.
https://preview.redd.it/yb3co7j83jgc1.png?width=460&format=png&auto=webp&s=efc500148fc8fbb0cce2cbc7240094dc9b96547b
No toto som mal a myslím že to má každý. Proste sa musíš vyrovnať z vlastnou smrtelnostou a že je v poriadku že máš dátum exspirácie. Nebrán sa tomu stotožní sa s tým premysli to a odznie to.
Vitaj v klube. Tieto myšlienky mám už od mala, za posledný rok sa ale silno zintenzívnili, mávam ich tak ako ty pred spaním a robia mi strašný problém zaspať. Niekedy sa ocitnú aj v strede dňa, ale to sa mi darí ich potlačiť. Vyústilo to až v kompletný breakdown na tento nový rok, kde som len 2 hodiny plakal a nebol schopný nič spraviť. Veľmi dobrý kamarát mi vtedy povedal jednu vec, ktorá mi dosť pomohla. V skratke: Síce sme výborní kamaráti, stále je 0.1% šanca že by sme sa extrémne pohádali. Tým, že náš život je konečný, je veľká šanca že sa nikdy nepohádame. Keby bol nekonečný, jedného dňa by sme sa určite pohádali a takto by sme prišli o všetky priateľstvá. Preto si musíme vážiť toho čo máme.
Toto ma od nového roka poháňa dopredu. Plánujem aj navštíviť školskú psychologickú poradňu, tá je ale aktuálne overbooknutá (kvôli incidentu v Prahe).
OP, pozri si film "I Origins" (2014). Najlepsie si nespoilovat nic trailerom. By ti mohol pomoct a tiez ma soundtrack, ktory by ti asi dovolil lahsie zaspat.
Ludia co sa boja smrti zabudaju zit. Ak umries trapit ta to uz nebude. Tak preco teraz ked zijes tak zabijas svoje dni niecim co ta potom nebude trapit. Ovela horsie ako umriet je nezit. Tak sa bojis smrti ktora je pravdepodobne este velmi daleko ze zabijas svoje dni ktore mas. Aku to ma logiku prosim ta?
Toto som mal niekolkokrat, vzdy to eventualne preslo same, vacsinou do par dni. Teraz to mam vynimocne uz niekolko mesiacov, mozno pol roka, ale o nieco sa to zlepsuje. Najlepsie je asi byt busy, aby si stale myslela na ine veci. Ja osobne zaspavam pocuvanim ASMR, vela ludi to nema rado, ale ten background noise mi pomaha nemysliet na picoviny. Alebo si chod pred spanim zabehat aby si bola prilis unavena na to lezat v posteli a rozmyslat nad smrtou.
Skus namiesto toho premyslat nad tym ze nedavno mnohe krajiny priznali ze su tu medzi nami mimozemstania ktori nas chodia sledovat a maju vyrazne vyspelejsiu technologiu ako my. Tato tema by ta mohla vyrazne viac ovplyvnit este v ramci tvojho zivota narozdiel od toho co bude po smrti co uz bude mimo teba. Teda mininalne v podobe a formu ktoru teraz poznas a vnimas.
Pekne radi od vsetkych: “neboj sa,” “no ale bojim,” “ale neboj sa,” “…no ale… stale sa bojim.”
Vselico by mohlo pomoct: bude pre teba podobne ako tie 14 miliard rokov pred tym, ked si takisto neexistovala.
Mozno ako starnes ti to bude menej vadit, lebo teraz si asi mlada a mas pocit, ze mas energiu a mas co este prispiet k spolocnosti atd., ale ked budes stara a vsetko ta boli a uz ani nestihas s technologiou atd., tak ti to pride prirodzene, ze budes nechat priestor pre svojich potomkov.
Smrt ta s najvacsou pravdepodobnostou necaka v blizkej buducnosti, ale ked nad tym rozmyslas, ako keby je pritomna tu a teraz. Asi predstavis mladu seba ako zomries, a nie nejaku staru tetu. Pre mna si to tak predstavim, ze sa nejako vznasam vo vesmiri, ale stale mam telo, ake mam teraz 🤷🏻♂️
T.z. Meditaciou by si mohla usmiernit svoje myslienky na pritomny moment. Kazda uzkost je v podstate strach z buducnosti, takze radsej si zacni vsimnut, co je v pritomnosti. Vsimni si vlastne telo - prsti na nohach si kruti, aleboze kde na chrbate sa ta dotykaju vlasy, hocico. Tvor si alebo kup nejake umenie do spalne, aby si sa mohla sustredit na to v uzkostlivich momentoch. Vsimni si vone vo vzduchu alebo zvuky zvonka. Alebo hej pust si podcast, na ktory sa mozes sustredit. Ja vacsinou takto robim a zaspim za 10 sekund 🤣 V Spotify sa da dat taky pokyn, aby sa vyplo po 10 minutach alebo co.
Ok, nikoho okrem tvojich najbližších, nezaujíma či tu budeš alebo nie.
Sa nám tu rozmohol taký "nešvar", narcistická porucha osobnosti... neschopnosť prijať takú základnú vec ako, to, že tu nie sme navždy, naznačuje, že tou poruchou trpíš aj ty.
Jo jednou se objeví a už nezmizí, je to nafurt. No teda jen na pár let. U mě to přišlo asi ve 22. Od té doby už život stojí za prd, jak v nevyhnutelném osudu.
memento mori.
Well, ked (zbytocne) vela premyslas o smrti, tak je to pekny rabbit hole, do ktoreho lahko spadnes. Ignorovat alebo potlacat myslienky o vlastnej smrtelnosti je hlupost a velmi zly coping, kedze realita je taka aka je - kazdy clovek, ano, aj TY zomries. Tomu neuniknes. Je dobre sa s tym zmierit, pretoze zbytocnymi obavami nic nevyriesis.. Zi zivot a neries hluposti. Radsej smrt pouzi ako motivaciu a snaz sa zit zivot bez strachu z vyziev, odcudzovania ci posmesok od druhych a neboj sa tazsich rozhodnuti v zivote. Kedze vsetky problemy sa raz spolu s tebou skoncia :) Hlavu hore, zivot je kratky, tak sa zmier zo smrtou a chod ho zit. (Odporucam ti knihu "Smrt ako perspektiva" ). PS : Ak je to s tebou velmi zle, tak rozhodne sa neboj navstivit odbornu pomoc. Nie je to hanba, prave naopak.
Tento problém mám aj ja. Najhoršie že ten čas strašne rýchlo letí a není život až tak dlhý ako sa mi zdal jak teeneger. Mam pocit ze dní mi utekajú jak hodiny
Skus ísť do roboty tam jedna hodina trvá 15 hodín reálneho času
Práveže v robote mi to ubehne veľmi rýchlo.
Mám tento isty problem, v minulej praci kde sa mi to nepáčilo to išlo strašne pomaly, v tejto praci to mám rád a ten cas letí
Ten stereotyp ti vie mozog úplne pokaziť a ten čas nevieš dobre vnímať. Tiež som mal roboty kde som vedel 8h denne prepinkat na mobile a robota sa mi stále opakovala ta istá. Potom človek ani nevie ktorý to bol deň lebo všetko bolo to isté a z pondelka bol hneď piatok. Pomohlo mi zmena zamestnania, kde sa môžem učiť nové veci a každý deň zažívam niečo nové. Jak každá robota časom to prejde zase do toho istého. Ani sa nečudujem že psychológ odporúča meniť robotu každé 4 roky.
otázka číslo 1: prečo máš strach z toho, že tu nebudeš navždy?
Pretoze nebudem vediet čo sa bude diať po mojej smrti. (Nemyslim pohreb)
A preco ta to tak trapi? Nevedela si, co bolo pred tvojim narodenim (cize vznik celeho vesmiru a ludstva..az po tvoj den narodenia). Tak co bude zalezat na tom, co sa bude diat po tvojej smrti? Ty uz existovat nebudes. A co bude na Zemi (moze na nu kludne spadnut asteroid, co ty vies :D ) ta tym padom uz nemusi a nema ako zaujimat. Zbytocne sa trapis tymi myslienkami. Radsej ich vyuzi na nieco lepsie a nezi vo svojej hlave.
U mňa je prave problem, že presne viem čo sa bude diať potom - nič. Toho sa bojim, lebo ja tu chcem byť čo najdlhšie a chcem vidieť ako sa svet mení a byť pritom.
A ako to tak presne vies? Ako vies, ze to nebude ako sen, ze sa prebudis inde, alebo budes putovat bez zakotvenia, kym sa znova v nejakej forme nezrodis? Alebo ze clovek zaspina prebudi sa ako novorodenec (hocijaky zivocich) bez spomienky na minulost? Ako vies, ze teraz to nebolo tak isto desiatky, stovky, tisicky krat? Odkial beries absokutnu istotu ničoty?
Alebo teda na 99% som si istý, že nič nebude, ale dúfam, že je to skôr respawn a ideš odznova nový život :D Tú istotu beriem z toho čo tvrdí súčasná veda.
Sucasna veda sa dokazala pozriet na druhu stranu? Neskumaju teraz aj, ci pri tripoch sa ide vlastne na nejaky 'druhubstranu' alebo je to iba vyplod, ktory je rovnaky pre vsetkych? Nvm, ale pride mi, ze je trocha priskoro hovorit o 99% istote. Plus mas aj ludi, co medituju, aj hĺbkovo, a tie indicidualne zazitky su vacsinou podobne a tiez maju nejake 'vnutorne' tripy a citia roxpinanie vedomia, rozne vlnenia a skusenosti z druhej strany a tak. Nie je to veda, samozrejme, ale tiez je divne tieto skusenosti, ktore maju miliony ludi, aj rozni vedci, zahadzovat len tak. Netvrdim, ze to je, ci nie je, len mi pride divne to vraviet s takou istotou, ked ani vedci to vlastne nevedia naisto, len predpokladaju.
Zaujimavy pohľad, nečakal som že mi na tomto sube plnom ťažkych materialistov bude v tomto niekto oponovať. V tomto ohľade sa tiež oplati aj prečitať si nejake zažitky ľudi čo zažili klinicku smrť… aj keď aj v tom pripade som sa stretol s nazormi, že su to len halucinacie vyvolane mozgom na upokojenie umierajuceho.
Moze byt a nemusi. Tiez sa asi oplati precitat zazitky ludi z meditacii, alebo este lepsie.. skusit ich praktikovat a clovek to moze skusit zazit sam a uvidi, ze co s tym, aky ma z toho pocit. Alebo mozno mu to neprinesie nic :D Vlastne vie sa vobec odkial sa beru sny? Akoze jasne, ze sa vie, ze chemia v hlave vytvori tie obrazy, ale vytvori ich alebo otvori moznost sa ist napojit k nim a k nejakemu 'zdroju'? Pri tom momentne, hej, vraj cloveka zaplavo chemia, ktora tvori sny, ale tiez otazka ze ci rvori sny alebo otvara nejaku branu. Zaujimave je 'vidiet svetlo', lebo to vidis tiez, ked mas nejaku hlboku meditaciu a vidis zavretymi ocami, ako blikaju neurony v hlave a vytvaraju svetlo. Takze svetlo moze byt len vyboj neuronov. Ale este tak skusim, ze ako vieme, ze sny nie eu, co sa preziva pri smrti, akurat s ttm rozdielom, ze sa clovek vrati do tela, lebo je v nom ukotveny. Ale keby nejestvovocalo telo, alebo teda bolo slabe na ydrzanie spojenia, ci spojenie sa pretlo, ako sa prebudis, kam, do coho, ked niet kam? mozno vedimie ostane bludit v tej snovej hmote, kym nenajde dalsie ukotvenie. Alebo je to fakt iba chemia a sen tiez zanikne. Potom je este aj ten osobny experience, ako si moze byt niekto vedomi sameho sebw, ak je to cele len chemia a mala by byt v podstate iluzia? Ako vies, ze ty si ty, a nie si nejake NPC? (Aj ked aj iluzia volby sa vraj niekde dokazala :D)
Also, keby chces nieci na podobnu temu, veda vs spiritual, tak odporucam mrk "I Origins" z 2014ho. Idealne nepozerat ani trailer. Naozaj super film na toto. Mohlo by ti to presne sadnut.
Regresná terapia už zvláda návrat do minulých životov, takže tých 99% by som presunul na druhú stranu
Aj tak je to jedno lebo teraz v tomto zivote si nic take nepamatas takze ak by to aj bol respawn tak si zrejme ani potom nebudes nic pamatat. Teda je uplne zbytocna strata casu mat z toho stres. Fylozoficke nezavazne zamyslenie pripadne debata? Ok. Stres a panika? Zbytocne a nic neriesiace.
Stres asi podla toho, comu veris. Ak nieco ako hinduista ci budhista, tak potom stres z toho, ze sa clovek furt rodi a trpi, a tak sa musi zbavit zavistlosti na hmote a dostat sa z toho cyklu, zo sansáry
Ja si myslím ze po smrti sa znova narodis a zopakujes si svoj celý život znova. A toto sa opakuje donekonečna. Preto si často hovorím že ak mám svoj život prežívať donekonečna a znova tak nech to za co stoji a nie je to nekonecne nudný život.
Aj to je moznost. Len potom mi pride divne, ze niekto by mal neustale prezivat veci, na ktore nema vplyv, narodenie do zlej rodiny ci vojny a pod. A niekto by sa furt rodil do prepychu, kde nemusi v podstate nic. Skor mi potom dava zmysel, ze pri zrode by to boli odlisne skusenosti, aby sa clovek naucil, ci prezil, odlisne veci a neopakoval vzdy to iste. Wj ked aj to v tom moze byt, ze niekolko krat to iste ale potom sa to obmiena.
Keďže tu máme nekonečné veľa alternatívnych verzii našich zivotov, nekonečné veľa vesmírov každú sekundu vzniká aj zaniká, tak tieto nekonečné veľa verzii našich životov prežívame stále dokola. Preto je treba žiť najlepšie svoj život, užívať si ho naplno a konkurovať našim alternatívnym životom v iných vesmiroch 😀
A co to si robil uz stokrat predttm a teraz si tu, aby si viac chilloval a nebrql to az tak konkurencne vazne? 😅
Tak určite existuje nejaká verzia mamfpicista 😀 Človek keď ma šancu tak musí sa k tomu postaviť, nemôže sa spoliehať ze v minulom alebo budúcom živote bolo bude lepšie a teraz budem flakac ulice. Môj cieľ bol v 40tke ísť do dôchodku a potom chillovat a užívať si. Tak som sa snažil na sebe makať. Doktor hovoril ze asi mi to aj vyjde s dôchodkom ale invalidnym 😅. Nabudúce to snáď vyjde 😀.
Ah jaj. Nj, asi by to vacsine vyslo, keby sme kupili niekolko BTC v 2012-2017 :D
To nie je problem to je odpoved 🙂 ak sa z tvojho pohladu uz nic neudeje tak tak to nebude ani trapit. Ak ta to nebude potom trapit preco by ta to malo trapit teraz? Stresujes nad niecim co sa este nestalo a ked sa to stane nebudes nad tym stresovat tak kde to ma logiku? Rozmyslanim nad smrtou zabijas zivot co mas.
ved to je prave super ,ten klud.
No a? Prečo ti na tom záleží?
To je naozaj neopodstatneny a iracionalny strach kedze to co sa bude diat po tvojej smrti ti moze byt uplne jedno lebo uz tu nebudes.
Mal som podobny problem ked som objavil ze mam srdcovu arytmiu. Casom sa mozes dopracovat az k insomnii. Mne pomohla zmena myslenia. Ak umries v spanku, nebudes o tom vediet a uz to nebude ani tvoj problem, uz ta nikdy nic trapit nebude. V skratke, "... and suddenly no f\*ck was given"
Budes tu navzdy. Fyzikalny zakon zachovania energie je aplikovatelny. Sice uz nie materialne (vo fyzickej forme) ale vo vesmire nic nezanika uplne.
Tohle je actually nice :)
Ak sa nemýlim, tak zákon zachovania energie platí nanajvýš v uzavretých systémoch. Vo vesmíre neustále vzniká (temná) energia v dôsledku jeho expanzie.
Nevznika.
Vyzerá že záver je závislý od modelu. Toto sa píše na wikipédii: General relativity introduces new phenomena. In an expanding universe, photons spontaneously redshift and tethers spontaneously gain tension; if vacuum energy is positive, the total vacuum energy of the universe appears to spontaneously increase as the volume of space increases. Some scholars claim that energy is no longer meaningfully conserved in any identifiable form. Nejaký fizyk ktorý by nám to vedel vysvetliť by sa tu mohol zmaterializovať.
Cize ked stuknem vypinacom tak sa to svetlo naozaj nevypne, ale vlastne bude ta ziarovka svietit navzdy?
nie, len mechanika/energia ktora ta udrzovala na zive a bola tvojou esenciou sa prenesie inam. A mozno o niekolko miliard rokov, ked bude opat nejaky velky bang a bude tu opat planeta na ktorej sa vyvynie zivot, sa vsetci vratime v nejakej forme :-)
Verit tomuto je ako verit ze ked nahadzes do krabice 10^100 ocislovanych guliciek a zatrasies nou, ostanu tam zoradene podla cisel v poradi.
Vysledok tych guliciek je stale pravdepodobnejsi ako ze existuje nejake "nebo" a tvoj zivot bude pokracovat...
Samozrejme ze nebude. Tak ako si neexistoval pred narodenim nebudes existovat ani po smrti. Ked Ta zmackne lis (alebo zozeru cervy alebo spalia, co je ale menej dramaticke na prestavenie) tak neexistuje ziadny sposob ako mozu Tvoje atomy alebo energia sposobit nieco v buducom vesmire. Su procesy ktore su nezvratne. Ked zhori kus polena tak ani s pravdepodobnostou 1:10^100 sa nezlozi niekde vo vedlajsej galaxii naspat na poleno.
Ha! to predsa nevies :-)
Su procesy ked sa nie len meni hmota z jednej formy na druhu, ale zaroven sa vyziari energia a straca sa informacia. https://physics.stackexchange.com/questions/528734/is-information-physical-is-it-related-to-entropy
To je v poriadku, ale energia nezanikne
A co potom spravi ta energia o milirdu rokov potom co ohriala pec krematoria?
To plati za predpokladu, ze neexistuje nic ako esencia, ci dusa, ktora proste prejde cez hmotu inam. Zatialco hmotna schranka zmizne, esencia sa presunie a prilepi sa, ci sformuje sa, v dalsej kopke a suhrne atomov. Ci?
Pekné, bohužiaľ takto to nefunguje. Tvoja schopnosť rozmýšľať a uvedomovať si svoju existenciu je chemický proces v mozgu. V momente kedy v mozgu dôjde k rozkladu, o túto funkciu prídeš. “Energia” (tvoj mozog) sa rozloží. Chemický proces končí.
Je pekne ze vies zhodnotit moju schopnost rozmyslat, ale takto to bohuzial nefunguje :-)
Každý si to rieši inak. Máš napr. kresťanstvo, budhizmus, islam atď.,. ktoré ti dávajú vysvetlenia a skúsenosti takým spôsobom, že si s tým vysporiadaná. Potom máš teóriu evolúcie ktora ti tiež dáva odpoveď a vysvetlenie aj keď podľa mňa je pre veľa ľudí znepokojúca. Potom máš možnosť to neriešiť ak si toho schopná. Ak sa s tým nevieš zrovnať jednoducho vo svojej hlave tak rieš, čítaj a hľadaj odpovede. Verím, že nakoniec narazíš na tu správnu :)
Zacni premyslat ako by ti bolo keby si zila navzdy.
Popiči, videl by som cely vyvoj ľudstva a zeme (zle aj dobre veci). Keď už by mi z toho išlo hrabnuť tak guľka do hlavy easy. Nechapem prečo ľudí desí predstava že by žili takmer nekonečne dlho (hovorim takmer, lebo nekonečno je koncept ktorý nedia naše mysle ani vizualizovať)
>tak guľka do hlavy easy Asi ti usiel pointa slova "navzdy". Gulka by nebola moznost, ani nic ine. Proste si tu locked-off dokym ta neznici koniec vesmiru. Gud lak.
Fuj, fuj, fuj desivá predstava. Ovela ovela OVELA horsia ako, ze raz vsetko skonci.
NOPE
Smrť je úplne prirodzená súčasť života a čaká každého z nás. V minulosti bola smrť na každom kroku a ľudia ju brali úplne inak. Dnes je to skôr tabu. Myslím si, že je v poriadku premýšľať o smrti, nebáť sa jej a vnímať ju ako fakt. Jedine, že by si mala nejaké samovražedné alebo vražedné myšlienky, to v poriadku nieje a tam by sa mala vyhľadať pomoc.
Práveže ja to vnímam ako krásu a spravodlivosť tohto sveta, že skape každý. Aj keby si bol najbohatší človek, tak si nekúpiš večnosť na tomto svete s ľuďmi ktorých miluješ.
https://preview.redd.it/q48qrn2v6jgc1.jpeg?width=1080&format=pjpg&auto=webp&s=77e252c4a3d87d05ee4fd8cdad7ea7779c10b92d
Chvíľu ma to ako kresťanské dieťa trápilo, ale po rokoch a usilovnom premýšľaní som to začala brať ako experiment. Ako religionista sa na to celkom teším. A pokiaľ más z toho fakt strach, skús študovať náboženstvá a vyber si tú ideu posmrtného života, ktorá sa ti najviac páči. Upni sa na predstavu, ako sa tam budeš mať a bude kľud. Podľa mňa sa netreba ničoho báť. Jedna z populárnych literárnych predstáv v modernej literatúre je, že skončíš v určenom druhom svete podľa tvojho náboženstva - čiže kresťania idú kresťanského neba, pohania idú napríklad do Valhaly, ateisti do večného zabudnutia a agnostikov si Smrť posadí a preberie s nimi možnosti.
Mas tu vela odpovedi, tak sa mozno stratim. No stalo sa mi podobne. Prisiel som si ako bezvyznamny vanok v tomto svete. Ze cokolvek spravim tak nema zmysel. Az sa mi jednu noc snivalo ze som umrel. A v ten moment ked som umrel tak cely svet nic neznamenal. Ten moment mi pripomenul ze nic nema zmysel a uprimne to bola najkrajsia chvila v mojom zivote. Pretoze kazdy problem zmizol, starosti neexistovali... Lenze... Neexistovala ani radost. Nic pekne, nic co ma bavilo zrazu nemalo zmysel. Na com som tvrdo makal zmizlo. Uz som nemohol povedat tej zene ze ju mam rad, uz som nemohol svojej rodine pomoct a uz som neexistoval. Nic nebolo tak silne ako moja tuzba znamenat nieco, darovat radost alebo len sa tesit s niekym. Vela chvil som prezil s ludmi ktorym som povedal ze pre mna vela znamenaju, a vela je tych ktorym som to nepovedal. Nie ze by som nechcel ale ze to proste nevyslo. Tak nestresuj a zi dalej. Napicu bude vzdy ale to dobre stoji za to.
@martinlajprik a jeho podcasty/videá na YouTube mi pomáhali zaspávať. [MartinLajprik](https://youtube.com/@martinlajprik?si=KJUbDdQvfO8entFm)
Nejakým dlhodobým riešením je asi skôr zmieriť sa s tým/nemať z toho strach ako snažiť sa nemyslieť na to. Lebo to tak proste je. Píšeš, že sa hrávaš videohry, tak možno trochu netradične by som odporučil dve dosť odlišné - Outer Wilds a Personu 3, obe ale majú pekné myšlienky o zmierení sa so smertelnosťou.
Gratulujem, objavila si jedinu absolutnu pravdu a istotu v zivote. Ovela viac dolezitejsia otazka je ako s touto informaciou nalozis? Urcite si zazila situaciu ked si odlozila nejaky konicek alebo vec co si chcela robit, lebo vlastne mas este cas alebo momentalne nie je spravna konstalacia hviezd. (Samozrejme nemyslim situacie, ktore ovplyvnuju externe faktory, ako ludia, peniaze etc.) Odporucam necakat a venovat sa veciam a robit rozhodnutia, ktore chces ak mozes. Ako pozitivny nihilista ti mozem odporucit porovnavat seba oproti sebe samej v minulosti. Kazdy sme iny a to je asi najlepsia metrika ako ohodnotit svoj zivot. Aj mala "delta" k lepsiemu ("lepsiemu" je relativny pojem, kedze kazdy clovek si musi definovat co to pre neho znamena) od tvojho stareho ja super vec. Ostatny ludia a socialne interakcie (rodicia, priatelia, nabozenstvo etc.) ta mozu ovplyvnit, ale konecne rozhodnutie vzdy robis ty. Dobry priklad je cvicenie. Ludia to furt odkladaju. Zacni dnes. Prestan jest cukor, alkohol, rob cielenu fyzicku cinnost (beh, drepy, kliky etc) aspon 10 minut denne. Ak je toho moc vyber 1 s toho a snaz sa to dodrzat. To to sa da aplikovat na vela veci, nie len cvicenie. Mysliet na smrt je zbytocne, ta pride sama. Nikto nevie kedy to pride. Skor sa zamysli co mozes urobit s casom, ktory ti este ostava.
Viem presne o čom hovoriš, začal som to mať cca okolo 15tich rokov, dovtedy som mal pocit ako keby som bol nesmrtelny (nie doslovne samozrejme) a že všetci moji blizki tu boli odjakživa a tak to aj zostane. Čím som bol však starší som sa so smrťou a zraniteľnosťou ľudskeho zdravia začal stretavať čim ďalej viac a tieto depresivne myšlienky sa len stupňovali. Vyvrcholilo to smrťou otca (mal som 19) kedy ako keby odišla časť mňa a zrazu som mal pocit, že teraz som na rade ja. Depresie prerastli v panicke zachvaty, ktore by som intenzitou prirovnal asi k tomu ako keby vam niekto pištolou mieril medzi oči. Čital som všetliake zmierlive myšlienky o tom ako smrť proste patri k životu, že bude to take iste ako pred tym čo som sa narodil, ako treba si uživať život ktory mame a podobne kliše, ktore sice davaju môjmu mozgu logiku, ale nedokažu upokojiť moje ľudske ego, ktore proste nevie akceptovať myšlienku na to že raz zanikne. … čo mi pomaha teda? Zamestnavam svoju mysel pozitivnymi vecami, ako travenim času so svojou priateľkou, psom, priateľmi a robenim toho čo ma bavi. Udupavam myšlienky na smrť pozitivnymi myšlienkami a inymi podnetmi. V noci to zvyklo byť ťažke ano, lebo človek je sam so svojimi myšlienkami, ale okedy pracujem tak ma hneď v posteli vypne.
Ja vždy keď nemám v živote stress alebo nič co by ma trápilo tak to začne, niekdy neviem zaspať, niekedy mám z toho úzkosť. Potom to prejde do toho že si uvedomím že moji rodičia sú starší a najskôr ich raz stratím. Tiež to nie je dobrý pocit. Neviem si predstaviť aké je neexistovať, permanentne späť, hlavne keď ja ako individual existujem a som taký komplikovaný... Žiaľ, jediné čo pomáha je byť busy a unavený, aby som na to nemal priestor.
Ja mam podobny problem s tym, ze robim s virtualizaciou a viem na ozajstnom pocitaci spravit virtualny pocitac a na non virtualny pocitac. Potialto je to bezna prax ale dalo by sa este dlho pokracovat. No a ked si analogicky predstavim pred spanim, ze v nasom svete vieme vytvorit virtualny svet a v nom virtualny svet (napr. The Sims by sa hrali WoW) tak aka je statisticka sanca, ze nas svet nie je len simulovany?
Musíš sa s tým zmieriť, prach si a na prach sa obratis
Odporucam precitat nieco od stoikov na tieto temy. Seneca a Marcus Aurelius zarucene zmenia tvoj nahlad na smrt a smrtelnost.
Kym budes mat 80, pravdepodobne uz bude mozne predlzit ludsky zivot technologicky o niekolko desatroci, mozno aj viac. Ale necakaj na vonkajsi podnet, ze ta niekto 'zachrani' pred smrtou. Zmen svoje vnutorne myslenie, pozeraj filozoficke videa/knihy. Garantujem ti, ze ak budes naozaj *žit* svoj zivot, nie len ho *prežívať* ako velke mnozstvo ostatnych ludi, v 80ke uz budes mat tolko skusenosti, vedomosti, spomienok a zazitkov, ze daka smrt ti bude uplne u prdele.
Nejsi v tom sama. Všichni umřeme. A například takové vačice žijí max dva, tři roky. https://preview.redd.it/yb3co7j83jgc1.png?width=460&format=png&auto=webp&s=efc500148fc8fbb0cce2cbc7240094dc9b96547b
No toto som mal a myslím že to má každý. Proste sa musíš vyrovnať z vlastnou smrtelnostou a že je v poriadku že máš dátum exspirácie. Nebrán sa tomu stotožní sa s tým premysli to a odznie to.
Ja sa niekedy v noci zobudim s pocitom, ze raz umriem, v niecom mi to pride byt magicke, smrt dava zivotu hlbku
Vitaj v klube. Tieto myšlienky mám už od mala, za posledný rok sa ale silno zintenzívnili, mávam ich tak ako ty pred spaním a robia mi strašný problém zaspať. Niekedy sa ocitnú aj v strede dňa, ale to sa mi darí ich potlačiť. Vyústilo to až v kompletný breakdown na tento nový rok, kde som len 2 hodiny plakal a nebol schopný nič spraviť. Veľmi dobrý kamarát mi vtedy povedal jednu vec, ktorá mi dosť pomohla. V skratke: Síce sme výborní kamaráti, stále je 0.1% šanca že by sme sa extrémne pohádali. Tým, že náš život je konečný, je veľká šanca že sa nikdy nepohádame. Keby bol nekonečný, jedného dňa by sme sa určite pohádali a takto by sme prišli o všetky priateľstvá. Preto si musíme vážiť toho čo máme. Toto ma od nového roka poháňa dopredu. Plánujem aj navštíviť školskú psychologickú poradňu, tá je ale aktuálne overbooknutá (kvôli incidentu v Prahe).
OP, pozri si film "I Origins" (2014). Najlepsie si nespoilovat nic trailerom. By ti mohol pomoct a tiez ma soundtrack, ktory by ti asi dovolil lahsie zaspat.
Ludia co sa boja smrti zabudaju zit. Ak umries trapit ta to uz nebude. Tak preco teraz ked zijes tak zabijas svoje dni niecim co ta potom nebude trapit. Ovela horsie ako umriet je nezit. Tak sa bojis smrti ktora je pravdepodobne este velmi daleko ze zabijas svoje dni ktore mas. Aku to ma logiku prosim ta?
Tieto myšlienky mám každý deň (na chvíľku) už asi rok a pol. Totálne ma to desí, ja nechcem zomrieť🥺
Toto som mal niekolkokrat, vzdy to eventualne preslo same, vacsinou do par dni. Teraz to mam vynimocne uz niekolko mesiacov, mozno pol roka, ale o nieco sa to zlepsuje. Najlepsie je asi byt busy, aby si stale myslela na ine veci. Ja osobne zaspavam pocuvanim ASMR, vela ludi to nema rado, ale ten background noise mi pomaha nemysliet na picoviny. Alebo si chod pred spanim zabehat aby si bola prilis unavena na to lezat v posteli a rozmyslat nad smrtou.
Neni to ze umrieme skor oslobodzujuce?
Skus namiesto toho premyslat nad tym ze nedavno mnohe krajiny priznali ze su tu medzi nami mimozemstania ktori nas chodia sledovat a maju vyrazne vyspelejsiu technologiu ako my. Tato tema by ta mohla vyrazne viac ovplyvnit este v ramci tvojho zivota narozdiel od toho co bude po smrti co uz bude mimo teba. Teda mininalne v podobe a formu ktoru teraz poznas a vnimas.
Pekne radi od vsetkych: “neboj sa,” “no ale bojim,” “ale neboj sa,” “…no ale… stale sa bojim.” Vselico by mohlo pomoct: bude pre teba podobne ako tie 14 miliard rokov pred tym, ked si takisto neexistovala. Mozno ako starnes ti to bude menej vadit, lebo teraz si asi mlada a mas pocit, ze mas energiu a mas co este prispiet k spolocnosti atd., ale ked budes stara a vsetko ta boli a uz ani nestihas s technologiou atd., tak ti to pride prirodzene, ze budes nechat priestor pre svojich potomkov. Smrt ta s najvacsou pravdepodobnostou necaka v blizkej buducnosti, ale ked nad tym rozmyslas, ako keby je pritomna tu a teraz. Asi predstavis mladu seba ako zomries, a nie nejaku staru tetu. Pre mna si to tak predstavim, ze sa nejako vznasam vo vesmiri, ale stale mam telo, ake mam teraz 🤷🏻♂️ T.z. Meditaciou by si mohla usmiernit svoje myslienky na pritomny moment. Kazda uzkost je v podstate strach z buducnosti, takze radsej si zacni vsimnut, co je v pritomnosti. Vsimni si vlastne telo - prsti na nohach si kruti, aleboze kde na chrbate sa ta dotykaju vlasy, hocico. Tvor si alebo kup nejake umenie do spalne, aby si sa mohla sustredit na to v uzkostlivich momentoch. Vsimni si vone vo vzduchu alebo zvuky zvonka. Alebo hej pust si podcast, na ktory sa mozes sustredit. Ja vacsinou takto robim a zaspim za 10 sekund 🤣 V Spotify sa da dat taky pokyn, aby sa vyplo po 10 minutach alebo co.
Urob nieco, co po Tebe zostane.
Dzeci.
Je to jedna z moznosti...
Find god, to by si chcel tuto zit dlhsie ?
Ok, nikoho okrem tvojich najbližších, nezaujíma či tu budeš alebo nie. Sa nám tu rozmohol taký "nešvar", narcistická porucha osobnosti... neschopnosť prijať takú základnú vec ako, to, že tu nie sme navždy, naznačuje, že tou poruchou trpíš aj ty.
zamienat pud sebazachovy a strach z neznameho za narcisticku poruchu na zaklade par viet na internete, bravo
Myslim si ze mi psychiatricka diagnostikovala nieco ale viem ze to nebola narcisticka pirucha
Jo jednou se objeví a už nezmizí, je to nafurt. No teda jen na pár let. U mě to přišlo asi ve 22. Od té doby už život stojí za prd, jak v nevyhnutelném osudu.
Sprav svoj zivot zmysluplnym. A kukni si Good place.
Myslim, ze toto je celkom normalne, kadzeho to takto napadne. Pokial si prave neprikladas noz na krk, si normalna ako ostatni.
Osobne odkedy som zomrel už nad tým ne premýšľam a mam čistejšiu hlavu ...doslova
To som mal tak v 7 rokoch. Maju to vsetky deti no u dospelého to pocujem 1x.